
| Charakteristika ICA | ||
| Výročná konferencia ICA | ||
| Výročná konferencia ICA '99 | ||
ICA (International Council for Information Technology in Government Administration) je nezisková medzinárodná asociácia globálneho - celosvetového rozsahu. Združuje reprezentantov - odborníkov na informačné technológie z vládnych orgánov a iných organizácií zodpovedných za aplikácie alebo vykonávajúcich koordináciu nasadzovania informačných technológií v štátnej a verejnej správe. ICA vznikla v r. 1968 z podnetu medzinárodného sympózia zástupcov štátnej správy v Jeruzaleme a pôvodne niesla názov “Intergovernmental Council for ADP”. Súčasný názov používa asociácia od r. 1986.
Zameranie činnosti ICA a vzťahy s inými medzinárodnými organizáciami
ICA vytvára pre vedúcich predstaviteľov štátnej správy členských krajín neformálny priestor pre výmenu ideí, poznatkov a skúseností o riadení, organizačných aspektoch a využívaní informačných technológií (IT) tak v štátnej správe, ako aj vo verejnej správe. Pre tieto účely vytvára ICA náležitý priestor pre svojich členov na výročných konferenciách ICA, v pracovných/študijných skupinách a pravidelne alebo príležitostne vydávaných publikáciách.
ICA svojimi aktivitami vytvára pre svojich členov priestor na identifikáciu kľúčových problémov nasadzovania a rozvoja IT a formovanie rozvojových koncepcií pre implementáciu počítačom podporovaných systémov v štátnom a verejnom sektore. ICA je medzinárodným fórom na podporu činnosti vrcholového manažmentu pri formovaní stratégie nasadzovania a využívania informačných technológií s cieľom zvýšiť efektívnosť štátnej administratívy. ICA udržiava trvalé kontakty s viacerými medzinárodnými inštitúciami, ktoré podporujú rozvoj a aplikácie informačných technológií. Z najvýznamnejších organizácií sú to:
Organizácia a členstvo v ICA
O členstvo v ICA sa môže uchádzať každá krajina, ktorá spĺňa podmienky prijatia v zmysle stanov ICA. Členom sa môže byť vládna inštitúcia zodpovedajúca za aplikácie informačných technológií vo vládnych orgánoch, alebo inštitúcia, ktorá je poverená poskytovaním služieb informačnej podpory vládnym inštitúciám. Členstvo v ICA je obmedzené na jednu inštitúciu za krajinu. Prihlášky nových členov posudzuje predseda a výbor ICA a o prijatí za člena rozhoduje s konečnou platnosťou Rada ICA hlasovaním. Členstvu ICA predchádza dvojročná kandidátska lehota. Po prijatí za člena ICA je každý jej člen povinný platiť členský príspevok. Členský príspevok je pre všetkých členov rovnaký a počnúc rokom 1998 je stanovený na 1 500 britských libier za rok.
Každá členská krajina alebo inštitúcia, prijatá za člena ICA, deleguje národného zástupcu - delegáta (National Representative) do Rady ICA. Národný zástupca sa aktívne zúčastňuje podujatí a prác v ICA, zastupuje v odborných otázkach členskú krajinu a zodpovedá za riadnu úhradu predpísaného členského príspevku. Zúčastňuje sa formulovania strategických cieľov ICA a určovania priorít v aktivitách ICA, menuje odborníkov zo svojej krajiny do pracovných/študijných skupín a zúčastňuje sa volieb funkcionárov ICA.
Národný zástupca je kontaktnou osobou pre programový výbor pri príprave výročnej konferencie, pre pokladníka ICA pri zabezpečovaní platby ročného členského príspevku a pre podpredsedu ICA pri formovaní pracovných skupín.
V súčasnosti združuje ICA zástupcov z 24 krajín. Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1. INFOSTAT ako zástupca Slovenskej republiky je členom ICA od roku 1996. V prílohe sú uvedené tiež zoznamy funkcionárov ICA - členov výboru ICA a členov programového výboru. Všetci funkcionári boli zvolení na ostatnom zasadnutí Rady ICA v roku 1997 na obdobie 2 rokov do roku 1999. Na výročnej konferencii ICA v tomto roku budú volení noví funkcionári ICA.
Výhody členstva ICA
ICA sprístupňuje svojim členom najnovšie poznatky z oblasti informačných technológií, poskytuje prehľad o trendoch ich rozvoja a o ich aplikáciách v štátnej administratíve. Najrozsiahlejší priestor pre získanie nových poznatkov a pre výmenu skúseností poskytujú výročné konferencie ICA, kde popri štandardných prezentáciách od popredných odborníkov v oblasti IT a štátnej správy, majú možnosť výmeny informácií o aplikáciách IT v rámci prezentácií správ (Round Table reports) zástupcov členských krajín. V rámci tejto časti programu konferencie má každý účastník možnosť prezentovať svoje koncepcie, riešenia a výhľadové projekty.
Veľmi cenné sú diskusie v pracovných skupinách konferencie, ktoré poskytujú priestor pre identifikáciu a analýzu kľúčových problémov, súvisiacich s vývojom a aplikáciami IT. Problémy v pracovných skupinách sú diskutované a posudzované tak z celospoločenského hľadiska, ako aj z hľadiska potrieb riadenia v štátnej správe. Mnohé námety, ktoré sa objavili a podrobne rozoberali v pracovných skupinách sa stali buď témami pre ďalšie konferencie, alebo boli neskôr predmetom výskumu v študijných skupinách.
Študijné skupiny sa schádzajú a pracujú v období medzi dvomi konferenciami. Spravidla majú šesť až desať členov - špecialistov na zvolenú tému. Za členov študijnej skupiny ich menujú zástupcovia členských krajín. Výstupom študijnej skupiny je výskumná/študijná správa, v ktorej sú zhrnuté poznatky za zvolenú tému, získané prieskumom a analýzou stavu vo všetkých členských krajinách. Závery a odporúčania študijných skupín sú prezentované na výročnej konferencii a správy sú publikované a distribuované členom ICA a ďalším odberateľom publikácií. Okrem toho sú vystavované na internetovskej domácej stránke ICA, ktorú pre ICA bezplatne spravuje Austrália.
Práca v študijných skupinách ICA poskytuje svojim členom výnimočnú príležitosť oboznámiť sa so stavom riešenia danej problematiky vo všetkých členských krajinách ICA, predvídať možný celosvetový rozvoj a formulovať závery a odporúčania pre manažérov informačných technológií štátnej a verejnej správy v členských krajinách. Zo známejších správ študijných skupín treba spomenúť:
V priebehu roka 1997 a 1998 pracovali 4 študijné skupiny na nasledovných témach:
Študijné skupiny prezentovali svoje správy a odporúčania na poslednej výročnej konferencii ICA. Zároveň sa diskutovali možné nové témy pre študijné skupiny na najbližšie obdobie:
Okrem publikovaných správ študijných skupín ICA vydáva ďalšie periodiká. Najznámejšou publikáciou je “ICA Information” oficiálne medzinárodné periodikum o informačných technológiách vo vládnych inštitúciách. Časopis uvádza aktuálne informácie o činnostiach ICA, ako aj príspevky zamerané na využitie informačných technológií vo verejnom sektore. Pravidelne sa vydáva časopis “ICA - Novinky z výboru”, obsahujúci štvrťročné informácie o činnosti výboru a riešeniach v oblasti IT. Každoročne sa vydáva zborník výročnej konferencie, ktorý obsahuje úplný prepis prednášok a diskusie z konferencie.
INFOSTAT bol prijatý za člena na výročnej konferencii ICA v Budapešti v roku 1996. Ako riadny člen ICA využíva všetky výhody členstva. Dostáva zdarma všetky publikácie ICA, správy študijných skupín, ako aj ďalšie publikácie a dokumenty, ktoré vydávajú členské krajiny, a ktoré sa získavajú cez osobné kontakty na konferenciách a v pracovných skupinách. Prostredníctvo ICA sme tak získali koncepciu rozvoja informatizácie v niektorých krajinách, napr. v Dánsku a Fínsku. Projekty opatrení vlád členských krajín pre riešenie problému roku 2000. Pravidelne dostáva bulletin OIS (Office of Intergovermental Solutions), bulletin o rozvoji informatizácie v Južnej Kórei, prehľad o informatizácii v pobaltských krajinách a dokumenty členských krajín. Niektoré dokumenty a materiály, ktoré sa získavajú prostredníctvom ICA Inštitút spracúva a vydáva v bulletine pre pracovníkov štátnej správy - INFOTRENDY.
INFOSTAT sa od svojho prijatia za člena ICA aktívne podieľa na jej činnosti. Zástupca INFOSTATu pracoval v študijnej skupine, ktorá vypracovala správu o využívaní elektronickej pošty v štátnej správe a do publikácie “ICA - Novinky z výboru” sme prispeli informáciou o zvolených postupoch pri riešení modelu ŠIS ktorá pozitívnu odozvu medzi členskými krajinami.
Rada ICA
R. Mantz predseda ICA SRN
Programový výbor
J. Riddle predseda programového výboru ICA Kanada
Riadny člen ICA:
Holandsko, Cyprus, Portugalsko, Írsko, Francúzsko, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, Maďarsko, Dánsko, Španielsko, Rakúsko, Austrália, Švédsko, Fínsko, Izrael, Kórejská republika, Kanada, USA, Malta, Japonsko, Slovenská republika, SRN, Estónsko.
Asociovaný člen:
EÚ
Pozorovatelia (z konferencie ICA v Sydney):
Botswana, Grécko, Hongkong, Malajzia, Nový Zéland, Južná Afrika, Vietnam, Belgicko.
2. Výročná konferencia ICA
Výročná konferencia je najdôležitejšou akciou ICA v bežnom roku. Organizuje sa každoročne, spravidla na jeseň a miesto konania rotuje medzi členskými krajinami. Hostiteľmi a miestami ostatných konferencií boli:
Novoprijatí členovia ICA organizujú konferenciu spravidla po 2 až 3 rokoch od získania členstva. Každá výročná konferencia je programovo orientovaná na jednu nosnú tému, na ktorej sa z hľadiska jej významu, v danom období, zhodli členské krajiny. Samotný program konferencie je rozdelený do sekcií, tematicky blízkych nosnej téme konferencie. Účastníkom konferencie sa ponúkajú nasledovné formy účasti:
V predchádzajúcich rokoch boli ako nosné témy výročných konferencií zvolené nasledovné témy:
Hostiteľskou krajinou výročnej konferencie v r. 1999 bude Slovenská republika. Organizačne bude konferenciu zabezpečovať INFOSTAT. Predpokladá sa účasť cca 80 - 100 delegátov vrátane pozorovateľských krajín a účastníkov z hostiteľskej krajiny. Pravidlá ICA dovoľujú zúčastniť sa konferencie až 10 delegátom z hostiteľskej krajiny.
Do programu konferencie ICA'99 zaradil programový výbor na svojom poslednom zasadaní v Januári t.r. predbežne nasledovné témy :
Pre prácu v záujmových skupinách, ktoré budú zasadať počas výročnej konferencie ICA navrhol programový výbor nasledovné tematické okruhy:
Do tzv. "upútaviek" - krátke, dvadsaťminútové informácie o aktuálnych novinkách sa predbežne navrhujú zaradiť témy:
Témy konferencie ICA'99 sa definitívne schvália na najbližšom zasadaní programového výboru konferencie v Apríli t.r. v Bratislave. Pri výbere tém na výročné konferencie ICA programový výbor sa snaží rešpektovať požiadavky hostiteľskej krajiny. Pre rok 1999 sa podarilo zabezpečiť niektoré aktuálne témy akými sú napr. Problém roku 2000, Telekomunikácie a deregulácia a Elektronický obchod , ktorý sa presadzuje aj v našich podmienkach.
Výročné konferencie s výnimkou jej programovej časti organizuje hostiteľská krajina. Zabezpečuje potrebné priestory pre konferenciu, rezervuje ubytovanie pre delegátov a ich doprovod, zabezpečuje spoločenské podujatia konferencie, technickú a sekretársku podporu konferencie.
Skúsenosti hostiteľských krajín pri organizovaní predchádzajúcich konferencií ukazujú, že usporiadanie konferencie je pomerne náročné predovšetkým vzhľadom k tomu, že programový výbor a výbor ICA sa schádzajú iba 2x do roka a ťažisko prípravy konferencie spočíva na hostiteľskej krajine. Je potrebné zabezpečiť koordináciu aktivít hostiteľskej krajiny s výborom ICA, najmä pokiaľ ide o účasť prizvaných krajín, prípravu programu a technického zabezpečenia konferencie. Vzhľadom na tradície konferencie náročná je aj spoločenská časť konferencie, ktorá tvorí jej nedeliteľnú časť a v rámci ktorej sa prehlbujú osobné kontakty nevyhnutné pre účinnú spoluprácu. Do spoločenskej časti programu sú zaradené uvítací koktail a spoločenský večer (recepcia), na ktorom sa člen vlády. V niektorých krajinách sa recepcia organizovala v reprezentačných priestoroch vlády alebo parlamentu. Vzhľadom na význam konferencie je žiadúce, aby sa otvorenia konferencie zúčastnil zástupca vlády. Hostiteľská krajina zabezpečuje účasť oficiálneho zástupcu svojej vlády, ktorý prednesie stručný uvítací prejav.
Na všetkých doterajších konferenciách vystúpil oficiálny zástupca vlády na úrovni podpredsedu, ministra alebo štátneho tajomníka. ICA vo svojich pravidlách vytvára pre hostiteľskú krajinu väčší priestor účasti na programe výročnej konferencie. Okrem už spomenutej rezervácii 10 miest na konferencii, poskytuje priestor pre domácich prednášateľov. Ide najmä o prednes nosnej-základnej prednášky (Keynote) k téme konferencie a 1 - 2 ďalších prednášok v programových sekciách konferencie. Väčšina hostiteľských krajín plne využíva tento priestor v programe na prezentáciu svojich koncepcií a prístupov v rozvoji informatiky v štátnej a verejnej správe. Niektorý z vládnych orgánov hostiteľskej krajiny býva tiež garantom výročnej konferencie ICA.