Rozvoj inštitútu ako výskumno-vývojového pracoviska s celoštátnou pôsobnosťou

Etapa 1976 – 1990

V tomto 14 ročnom období zaznamenalo stredisko najväčší rozmach vo všetkých oblastiach činnosti – vo výskume, výchove pracovníkov, koordinácii výskumu na úrovni strediska i úrovni celoštátnej, v rozvoji medzinárodnej spolupráce a organizovaní celoštátnych a medzinárodných seminárov a konferencií. Stredisko získalo postavenie celoštátneho vedúceho pracoviska v oblasti budovania informačných systémov pre potreby riadenia.

Kým v predchádzajúcom období stredisko vytváralo svoj výskumný program relatívne autonómne, v tomto období podliehal schváleniu Rady ekonomického výskumu.

Nosným prvkom výskumného programu strediska sa v tejto etape stala integrácia informačných systémov. Koncepcia integrácie bola založená na systémovom prepájaní jednotlivých rovín informačných systémov – roviny reprezentujúcej obsah, organizáciu a technológiu spracovania dát a roviny reprezentujúcej programové a technické vybavenie

Na úseku organizácie a projektovania začalo stredisko s výskumom metodiky systémovej analýzy a automatizácie vlastného projektovania s cieľom racionalizovať projektovanie informačných systémov. Metodika tvorby veľkých informačných systémov s využitím systému PSL/PSA (predchodca systémov CASE) a metodické pokyny pre tvorbu bánk dát sa stali súčasťou celoštátnych metodických materiálov pre tvorbu automatizovaných systémov riadenia.

V programovo-technickej rovine sa ako hlavný cieľ vytýčil vytvárať podmienky pre činnosť integrovaného štatistického informačného systému. Pristúpilo sa preto k vývoji nie izolovaných programov, ale k vytváraniu ucelených programových prostriedkov založených na stavebnicovom prístupe. Realizácia tohto prístupu sa uplatnila v tvorbe programového systému SOFIS s otvorenou architektúrou, tvorenou programovými produktmi vstupu, viacerými produktmi systému riadenia bázy dát a produktmi pre styk používateľa so systémom. Stredisko sa tak stalo jedným z prvých pracovísk bývalej ČSSR zaoberajúcich sa tvorbou ucelených programových systémov.

Sústredená pozornosť sa venovala aj problematike softvérového inžinierstva. V nadväznosti na predchádzajúce výsledky, výskumné práce prebiehali v dvoch smeroch. V smere metódy tvorby programových systémov a v smere vývoja prostriedkov pre racionalizáciu programovania kde bol vytvorený Bratislavský programový systém a Bratislavský expertný systém.

Rozvoj v programovo-technickej rovine bol podporovaný prácami základného výskumu.

Myšlienku integrácie prenieslo stredisko aj na celoštátnu úroveň. Založilo výskum obsahovej integrácie celoštátnych informačných sústav sociálno-ekonomických informácií, ktoré vyústil do vytvorenia číselníkov a jednotného systému národohospodárskych ukazovateľov.

Technickú stránku integrácie rozvíjalo stredisko výskumom a realizáciou počítačovej siete. Vyvinuté softvérové produkty umožnili prejsť od prvých počiatkov experimentálneho diaľkového prenosu dát medzi VVS a Inštitútom riadenia v Moskve k technicky náročnejšiemu riešeniu. V spolupráci s IIASA v Laxemburgu (Medzinárodný ústav systémovej analýzy) sa uskutočnil v rámci bývalých socialistických krajín aj prvý diaľkový prenos dát medzi Bratislavou, Moskvou a Sofiou. Výskum strediska vyústil v r. 1980 do vybudovania počítačovej siete štátnej štatistiky, cez ktorú sa uskutočňoval zber a prenos štatistických dát.

V oblasti vyhodnocovania a interpretácie dát sa v počiatočnom výskume a aplikácii štatisticko-matematických metód na úseku výrobných vzťahov, nevýrobnej spotreby, rozdeľovacích procesov a krátkodobých a dlhodobých prognóz rozvoja ekonomiky sa prešlo na systémový prístup pri tvorbe národohospodárskych analýz a prognóz. Práce v tejto oblasti viedli k vytvoreniu nových metodologických postupov a modelov, ktoré predstavovali pokrok v rozvíjaní čiastkových prístupov a vytvorili predpoklady pre ich spájanie do jednotného organického celku. Tvorba modelov a spracovanie analýz boli podporené vytvorením aplikačných programov na analýzy časových radov a programovým systémom na odhad a testovanie sústavy rovníc ekonomických modelov na interaktívnom prístupe.

Vytvorenie širšieho spektra modelov a metodologických nástrojov, ako aj vlastná analytická a prognostická činnosť si vyžadovali kvalitatívne nové prístupy, najmä uplatnenie variantneho riešenia rozvoja ekonomiky pomocou simulačných techník a techník scenárov.

Významným medzníkom v histórii inštitútu v tejto etape bol rok 1984, kedy na základe reorganizácie štátneho programu ekonomického výskumu bolo zrušené Výskumné výpočtové stredisko a namiesto neho zriadený Výskumný ústav sociálno-ekonomických informácií a automatizácie v riadení (VUSEI-AR) s pobočkou v Prahe. V tom čase predstavoval už ústav vedúce pracovisko v oblasti budovania informačných systémov. Bol preto bývalou vládou ČSSR poverený koordináciou štátneho plánu ekonomického výskumu v oblasti budovania informačných systémov a automatizácie v riadení. Toto postavenie mu umožnilo aktívne ovplyvňovať zameranie a obsah výskumnej činnosti 21 výskumných pracovísk, ktoré riešili budovanie automatizovaných systémov riadenia na ústredných orgánoch bývalej ČSSR. Výkon funkcie koordinačného pracoviska zabezpečovalo organizovaním pracovných seminárov k vybraným prierezovým problémom budovania informačných systémov (banky dát, metainformačný systém, diaľkový prenos dát, automatizované pracovisko). Podieľal sa tiež na riešení úloh súvisiacich s prípravou návrhov legislatívnych, metodických a štandardizačných opatrení a prostriedkov podporu-júcich integráciu informačných systémov vrcholových a riadiacich orgánov.

Stredisko sa neobmedzilo na spoluprácu len v rámci republiky, ale rozvinulo aj rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Bolo iniciátorom medzinárodného seminára ISIS, ktorého predmetom boli otázky programového zabezpečenia a navrhovania integrovaného štatistického informačného systému. Seminár prevzala do stáleho programu Komisia európskych štatistikov (KES). A v júni 1997 sa stali semináre ISIS regionálnou akciou Európskej hospodárskej komisie. Zúčastňovalo sa na ňom 20 - 25 štátov z Európy, USA a Kanady. Seminár ISIS sa stal východiskom pre založenie medzinárodných projektov „Kooperatívny výskumný program pre navrhovanie a vývoj automatizovaných štatistických informačných systémov“ a projektu „Počítače v štatistike“, ktoré boli organizované KES. Stredisko sa aktívne zúčastňovalo na tomto projekte riešením metainformačného systému a tabuľkového generátora INTERTAB.

Dôležitou zložkou činnosti strediska bola aj výchovná činnosť. Pre jej systematickú realizáciu sa zriadil osobitný Inštitút pre špecializované štúdium. Na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov strediska sa organizovali cykly tematických seminárov, odborné prednášky externých a interných lektorov a špecializované kurzy. Stredisko bolo školiacim pracoviskom pre ašpirantov z vedných oblastí: Teórie riadenia a plánovania a Teoretická kybernetika. V období r. 1976 – 1989 vychovalo celkom 68 kandidátov vied. Aby sa výsledky výskumu strediska dostali do širšej verejnosti a vytvorilo fórum pre pravidelnú výmenu poznatkov a skúseností, založilo stredisko tradíciu pravidelného organizovania seminárov pre jednotlivé roviny informačných systémov. Rovinu programového vybavenia pokrýval seminár SOFSEM, rovinu organizácie a projektovania INFOSEM, rovinu vyhodnocovania dát MAKROANALÝZY a problematiku výpočtových stredísk seminár VÝPOČTOVÉ STREDISKO. K nim neskôr pribudol seminár pre koncepčných pracovníkov s názvom TRENDY AUTOMATIZÁCIE V RIADENÍ.

Významnú úlohu pri zvyšovaní odborných poznatkov zohrával aj mesačník INFORMAČNÉ SYSTÉMY, ktoré stredisko vydávalo od r. 1972 do roku a rad ďalších publikácií, ako boli výskumné práce, učebné texty a terminologické listy, ktoré prispievali k tvorbe novej domácej terminológie.

Začiatkom 80. rokov sa zmenila technická základňa strediska. Po desiatich rokoch činnosti sa začali výraznejšie prejavovať znaky zastarávania počítača CDC 3300 a jeho doplnkových zariadení. Pristúpilo sa preto k príprave jeho výmeny. V r. 1979 sa začalo s výstavbou prístavby, do ktorej sa po jej dokončení inštaloval v r. 1983 nový sálový počítač EC 1055 vybavený operačným systémom OS/MVT, centrálnou jednotkou EC 2655 a veľko a strednokapacitnými diskovými pamäťami. S touto operáciou bol spojený prenos súborov a programov z počítača CDC 3300 na EC 1055. Tento základný počítač doplňovali počítač VIDEOPLEX-3 a minipočítač SM 4-20. Oba boli určené pre výskumné práce v oblasti počítačových sietí a vývoj programového vybavenia pre minipočítače. V r. 1990 bol počítač EC 1055 nahradený výkonnejším a spoľahlivejším sálovým počítačom IBM 4381 s centrálnou jednotkou o výkone 2,5 MIPS s operačnou pamäťou 16 MB, diskovým podsystémom o kapacite 10 GB.

Koncom r. 1988 sa inštalovalo v stredisku 27 kusov osobných počítačov, a to 11 kusov Commodore PC 4O/AT, 11 kusov Commodore PC III/20 a 5 kusov TNS/AT.

Na konci roku 1990 bolo v stredisku zamestnaných 225 pracovníkov.

Kým v začiatkoch sa spolupráca pohybovala v národných hraniciach, v prvej polovici 70. rokov expandovala aj do zahraničia. Dvojstranná spolupráca medzi strediskom a OSN prerástla do mnohostrannej spolupráce s hospodársky vyspelými krajinami, do ktorej stredisko zatiahlo cez medzinárodné projekty aj inštitúcie bývalých socialistických krajín. Pomohlo tak prekonať ich izoláciu od vonkajšieho sveta.