Počas svojej, v súčasnosti viac ako 40-ročnej existencie prešiel inštitút niekoľkými vývojovými etapami. Výskumné zameranie a obsah v jednotlivých etapách boli pritom určované rozdielnymi faktormi a inštitút niekoľkokrát zmenil svoj názov. Jeho postavenie ako výskumnej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou a základná orientácia výskumu však zostali nezmenené. História INFOSTATu je charakterizovaná tromi vývojovými etapami.

Vznik a budovanie profilu inštitútu v rokoch 1968 – 1975

Vznik inštitútu sa datuje k 1. 7. 1967, kedy na základe dohody medzi vládou bývalej ČSSR a orgánmi OSN vydal predseda vtedajšieho Štátneho štatistického úradu dekrét o zriadení Výskumného výpočtového strediska – Program OSN (VVS/OSN). Idea tohto pracoviska vznikla na pôde Európskej hospodárskej komisie OSN. Cieľom bolo podporiť rozvoj modernej informačnej technológie v oblasti spracovania informácií v bývalých socialistických krajinách. Oficiálne bolo stredisko otvorené 24. 4. 1969 ako výskumná základňa vtedajšieho Štátneho štatistického úradu so sídlom v Prahe.

Zameranie a náplň výskumu boli počas celého obdobia podstatne ovplyvňované zmenami v technickej základni a rýchlym vývojom informačnej technológie charakterizovanej začiatkom 80. rokov nástupom a zvyšovaním výkonu osobných počítačov a firemného softvéru a v poslednom období najmä zmenami v zdrojoch financovania.

Technickú základňu automatizácie tvoril na tú dobu progresívny a výkonný sálový počítač CDC 3300, vybavený operačným systémom CDC MASTER 3.0 a databázovým systémom MARS III.

Program výskumu bol od začiatku determinovaný plánom činností, ktorý sa vypracoval v spolupráci s expertmi OSN a Komisiou európskych štatistikov (KES). Plán činností ukladal orientovať výskum na „riešenie automatizovaného spracovania dát najmä v štatistike a plánovaní, na aplikáciu matematických metód a modelov v riadení ekonomiky, na tvorbu systémov a metód programovania, systémov ukladania a výberu informácií“.

V spolupráci s KES sa spracovala koncepcia a architektúra integrovaného štatistického informačného systému (ISIS). Na tomto základe sa začal vyvíjať programový systém ISIS založený na modulárnom princípe, začali sa skúmať teoretické aspekty vytvárania integrovaného informačného systému a spracovávať metodológia informačných systémov.

K rýchlej implementácii najnovších poznatkov v produktoch výskumu strediska významne prispela účasť špičkových expertov z Európy, USA, Kanady a Austrálie a stáže pracovníkov strediska v popredných zahraničných výskumných ústavoch, univerzitách a štatistických úradoch a v neposlednom rade aj akvizícia najnovšej odbornej literatúry.

Zriadenie VVS predstavovalo pre Slovensko významný počin, ktorý podstatne ovplyvnil výskumnú komunitu aj prax v oblasti automatizácie spracovania informácií. Transfer zahraničnej technológie do domáceho prostredia a zapojenie domácich pracovníkov do medzinárodného výskumu umožnil vychovať vo VVS v pomerne krátkom čase základný káder špecialistov pre všetky úrovne tvorby informačných systémov – rovinu obsahu, projektovania a programovania.

Výskum v oblasti tvorby programových systémov vyústil do progresívnych produktov, akým boli kompilátor jazyka PASCAL, ktorý sa stal nástrojom tvorby ďalších programových produktov.

Rozvoj inštitútu ako výskumno-vývojového pracoviska  s celoštátnou pôsobnosťou (1976-1990 )

V tomto 14 ročnom období zaznamenalo stredisko najväčší rozmach vo všetkých oblastiach činnosti – vo výskume, výchove pracovníkov, koordinácii výskumu na úrovni strediska i úrovni celoštátnej, v rozvoji medzinárodnej spolupráce a organizovaní celoštátnych a medzinárodných seminárov a konferencií. Stredisko získalo postavenie celoštátneho vedúceho pracoviska v oblasti budovania informačných systémov pre potreby riadenia.

Kým v predchádzajúcom období stredisko vytváralo svoj výskumný program relatívne autonómne, v tomto období podliehal schváleniu Rady ekonomického výskumu.

Nosným prvkom výskumného programu strediska sa v tejto etape stala integrácia informačných systémov. Koncepcia integrácie bola založená na systémovom prepájaní jednotlivých rovín informačných systémov – roviny reprezentujúcej obsah, organizáciu a technológiu spracovania dát a roviny reprezentujúcej programové a technické vybavenie

Na úseku organizácie a projektovania začalo stredisko s výskumom metodiky systémovej analýzy a automatizácie vlastného projektovania s cieľom racionalizovať projektovanie informačných systémov. Metodika tvorby veľkých informačných systémov s využitím systému PSL/PSA (predchodca systémov CASE) a metodické pokyny pre tvorbu bánk dát sa stali súčasťou celoštátnych metodických materiálov pre tvorbu automatizovaných systémov riadenia.

V programovo-technickej rovine sa ako hlavný cieľ vytýčil vytvárať podmienky pre činnosť integrovaného štatistického informačného systému. Pristúpilo sa preto k vývoji nie izolovaných programov, ale k vytváraniu ucelených programových prostriedkov založených na stavebnicovom prístupe. Realizácia tohto prístupu sa uplatnila v tvorbe programového systému SOFIS s otvorenou architektúrou, tvorenou programovými produktmi vstupu, viacerými produktmi systému riadenia bázy dát a produktmi pre styk používateľa so systémom. Stredisko sa tak stalo jedným z prvých pracovísk bývalej ČSSR zaoberajúcich sa tvorbou ucelených programových systémov.

Sústredená pozornosť sa venovala aj problematike softvérového inžinierstva. V nadväznosti na predchádzajúce výsledky, výskumné práce prebiehali v dvoch smeroch. V smere metódy tvorby programových systémov a v smere vývoja prostriedkov pre racionalizáciu programovania kde bol vytvorený Bratislavský programový systém a Bratislavský expertný systém.

Rozvoj v programovo-technickej rovine bol podporovaný prácami základného výskumu.

Myšlienku integrácie prenieslo stredisko aj na celoštátnu úroveň. Založilo výskum obsahovej integrácie celoštátnych informačných sústav sociálno-ekonomických informácií, ktoré vyústil do vytvorenia číselníkov a jednotného systému národohospodárskych ukazovateľov.

Technickú stránku integrácie rozvíjalo stredisko výskumom a realizáciou počítačovej siete. Vyvinuté softvérové produkty umožnili prejsť od prvých počiatkov experimentálneho diaľkového prenosu dát medzi VVS a Inštitútom riadenia v Moskve k technicky náročnejšiemu riešeniu. V spolupráci s IIASA v Laxemburgu (Medzinárodný ústav systémovej analýzy) sa uskutočnil v rámci bývalých socialistických krajín aj prvý diaľkový prenos dát medzi Bratislavou, Moskvou a Sofiou. Výskum strediska vyústil v r. 1980 do vybudovania počítačovej siete štátnej štatistiky, cez ktorú sa uskutočňoval zber a prenos štatistických dát.

V oblasti vyhodnocovania a interpretácie dát sa v počiatočnom výskume a aplikácii štatisticko-matematických metód na úseku výrobných vzťahov, nevýrobnej spotreby, rozdeľovacích procesov a krátkodobých a dlhodobých prognóz rozvoja ekonomiky sa prešlo na systémový prístup pri tvorbe národohospodárskych analýz a prognóz. Práce v tejto oblasti viedli k vytvoreniu nových metodologických postupov a modelov, ktoré predstavovali pokrok v rozvíjaní čiastkových prístupov a vytvorili predpoklady pre ich spájanie do jednotného organického celku. Tvorba modelov a spracovanie analýz boli podporené vytvorením aplikačných programov na analýzy časových radov a programovým systémom na odhad a testovanie sústavy rovníc ekonomických modelov na interaktívnom prístupe.

Vytvorenie širšieho spektra modelov a metodologických nástrojov, ako aj vlastná analytická a prognostická činnosť si vyžadovali kvalitatívne nové prístupy, najmä uplatnenie variantneho riešenia rozvoja ekonomiky pomocou simulačných techník a techník scenárov.

Významným medzníkom v histórii inštitútu v tejto etape bol rok 1984, kedy na základe reorganizácie štátneho programu ekonomického výskumu bolo zrušené Výskumné výpočtové stredisko a namiesto neho zriadený Výskumný ústav sociálno-ekonomických informácií a automatizácie v riadení (VUSEI-AR) s pobočkou v Prahe. V tom čase predstavoval už ústav vedúce pracovisko v oblasti budovania informačných systémov. Bol preto bývalou vládou ČSSR poverený koordináciou štátneho plánu ekonomického výskumu v oblasti budovania informačných systémov a automatizácie v riadení. Toto postavenie mu umožnilo aktívne ovplyvňovať zameranie a obsah výskumnej činnosti 21 výskumných pracovísk, ktoré riešili budovanie automatizovaných systémov riadenia na ústredných orgánoch bývalej ČSSR. Výkon funkcie koordinačného pracoviska zabezpečovalo organizovaním pracovných seminárov k vybraným prierezovým problémom budovania informačných systémov (banky dát, metainformačný systém, diaľkový prenos dát, automatizované pracovisko). Podieľal sa tiež na riešení úloh súvisiacich s prípravou návrhov legislatívnych, metodických a štandardizačných opatrení a prostriedkov podporu-júcich integráciu informačných systémov vrcholových a riadiacich orgánov.

Stredisko sa neobmedzilo na spoluprácu len v rámci republiky, ale rozvinulo aj rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Bolo iniciátorom medzinárodného seminára ISIS, ktorého predmetom boli otázky programového zabezpečenia a navrhovania integrovaného štatistického informačného systému. Seminár prevzala do stáleho programu Komisia európskych štatistikov (KES). A v júni 1997 sa stali semináre ISIS regionálnou akciou Európskej hospodárskej komisie. Zúčastňovalo sa na ňom 20 - 25 štátov z Európy, USA a Kanady. Seminár ISIS sa stal východiskom pre založenie medzinárodných projektov „Kooperatívny výskumný program pre navrhovanie a vývoj automatizovaných štatistických informačných systémov“ a projektu „Počítače v štatistike“, ktoré boli organizované KES. Stredisko sa aktívne zúčastňovalo na tomto projekte riešením metainformačného systému a tabuľkového generátora INTERTAB.

Dôležitou zložkou činnosti strediska bola aj výchovná činnosť. Pre jej systematickú realizáciu sa zriadil osobitný Inštitút pre špecializované štúdium. Na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov strediska sa organizovali cykly tematických seminárov, odborné prednášky externých a interných lektorov a špecializované kurzy. Stredisko bolo školiacim pracoviskom pre ašpirantov z vedných oblastí: Teórie riadenia a plánovania a Teoretická kybernetika. V období r. 1976 – 1989 vychovalo celkom 68 kandidátov vied. Aby sa výsledky výskumu strediska dostali do širšej verejnosti a vytvorilo fórum pre pravidelnú výmenu poznatkov a skúseností, založilo stredisko tradíciu pravidelného organizovania seminárov pre jednotlivé roviny informačných systémov. Rovinu programového vybavenia pokrýval seminár SOFSEM, rovinu organizácie a projektovania INFOSEM, rovinu vyhodnocovania dát MAKROANALÝZY a problematiku výpočtových stredísk seminár VÝPOČTOVÉ STREDISKO. K nim neskôr pribudol seminár pre koncepčných pracovníkov s názvom TRENDY AUTOMATIZÁCIE V RIADENÍ.

Významnú úlohu pri zvyšovaní odborných poznatkov zohrával aj mesačník INFORMAČNÉ SYSTÉMY, ktoré stredisko vydávalo od r. 1972 do roku a rad ďalších publikácií, ako boli výskumné práce, učebné texty a terminologické listy, ktoré prispievali k tvorbe novej domácej terminológie.

Začiatkom 80. rokov sa zmenila technická základňa strediska. Po desiatich rokoch činnosti sa začali výraznejšie prejavovať znaky zastarávania počítača CDC 3300 a jeho doplnkových zariadení. Pristúpilo sa preto k príprave jeho výmeny. V r. 1979 sa začalo s výstavbou prístavby, do ktorej sa po jej dokončení inštaloval v r. 1983 nový sálový počítač EC 1055 vybavený operačným systémom OS/MVT, centrálnou jednotkou EC 2655 a veľko a strednokapacitnými diskovými pamäťami. S touto operáciou bol spojený prenos súborov a programov z počítača CDC 3300 na EC 1055. Tento základný počítač doplňovali počítač VIDEOPLEX-3 a minipočítač SM 4-20. Oba boli určené pre výskumné práce v oblasti počítačových sietí a vývoj programového vybavenia pre minipočítače. V r. 1990 bol počítač EC 1055 nahradený výkonnejším a spoľahlivejším sálovým počítačom IBM 4381 s centrálnou jednotkou o výkone 2,5 MIPS s operačnou pamäťou 16 MB, diskovým podsystémom o kapacite 10 GB.

Koncom r. 1988 sa inštalovalo v stredisku 27 kusov osobných počítačov, a to 11 kusov Commodore PC 4O/AT, 11 kusov Commodore PC III/20 a 5 kusov TNS/AT.

Na konci roku 1990 bolo v stredisku zamestnaných 225 pracovníkov.

Kým v začiatkoch sa spolupráca pohybovala v národných hraniciach, v prvej polovici 70. rokov expandovala aj do zahraničia. Dvojstranná spolupráca medzi strediskom a OSN prerástla do mnohostrannej spolupráce s hospodársky vyspelými krajinami, do ktorej stredisko zatiahlo cez medzinárodné projekty aj inštitúcie bývalých socialistických krajín. Pomohlo tak prekonať ich izoláciu od vonkajšieho sveta.

Transformácia výskumno-vývojovej činnosti inštitútu na nové spoločensko-ekonomické podmienky (1991-súčasnosť )

Od začiatku 90. rokov bola činnosť ústavu ovplyvnená tromi podstatnými skutočnosťami: zánikom štátneho plánu výskumu, čo spôsobilo zníženie zdrojov financovania a zmenu postavenia výskumných ústavov, zmenou technickej základne charakterizovanej rozsiahlou inštaláciou osobných počítačov a firemných softvérov a rozdelením ČSFR.

V roku 1991 bol VUSEI-AR premenovaný na INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky a od 1. 1. 1993 prešiel z podriadenosti Federálneho štatistického úradu pod Štatistický úrad SR. Súčasne sa zmenil jeho štatút z rozpočtovej na príspevkovú organizáciu.

Táto organizačná zmena nezmenila síce celkové odborné zameranie inštitútu, ale spolu so zánikom štátneho plánu výskumu podstatne ovplyvnila obsah výskumu. Výskumný program bol prvom rade určovaný potrebami ŠÚ SR, ktoré vyplývali z transformácie štátnej štatistiky na podmienky trhového hospodárstva. Adaptácia štátnej štatistiky na tieto nové podmienky si vyžiadala prijať rad systémových opatrení a ich výskumné rozpracovanie. Vychádzajúc zo skúseností pri tvorbe koncepčných materiálov vypracoval inštitút „Koncepciu rozvoja štátnej štatistiky SR“. V nej pre zvýšenie pohotovosti, pružnosti a otvorenosti štátnej štatistiky navrhol architektúru štatistického informačného systému. Aby sa zabezpečila racionálnosť a pružnosť voči zmenám v informačných požiadavkách spracoval návrh na skvalitnenie technickej základne a zvýšenie technologickej úrovne spracovania a prezentácie štatistických informácií a na rozvoj metód a nástrojov národohospodárskych analýz.

Podstatný rozdiel proti predchádzajúcim rokom spočíva v tom, že ťažisko činnosti inštitútu, aj pri zachovaní troch základných smerov (organizácia a projektovanie IS, vyhodnocovanie dát IS, programové a technické prostriedky IS) sa postupne presúvalo z výskumu do vývojovej a realizačnej činnosti. Vo veľkej miere je to dôsledok prechodu na príspevkovú formu organizácie, znižovanie príspevku na výskum zo štátneho rozpočtu a potreby získavania zdrojov komerčnou činnosťou.

V oblasti organizácie a projektovania sa činnosť inštitútu rozvíja v dvoch základných smeroch:

K racionalizácii štatistického zisťovania prispel inštitút tvorbou metodiky a implementáciou výberových zisťovaní v štatistike priemyslu, stavebníctva, obchodu, cien, poľnohospodárstva a štatistiky práce a miezd.

Previazanosť jednotlivých častí štatistického informačného systému riešil inštitút iniciatívne spracovaním návrhu architektúry automatizovaného štatistického informačného systému (AŠIS). Pri jej navrhovaní sa vrátil k myšlienke modulárneho projektovania. Základnú architektúru založil na piatich vzájomne prepojených podsystémoch: podsystéme metainformácií, štatistických registrov, zdrojovej a produkčnej báze dát, zberu štatistických dát a podsystéme prezentácií a diseminácií štatistických informácií. Po schválení tejto koncepcie sa v spolupráci so ŠÚ SR prikročilo k projektovaniu jednotlivých podsystémov.

Ťažisko prác v oblasti vyhodnocovania dát a obsahovej transformácii štatistických ukazovateľov spočíva na budovaní a rozvoji slovenskej verzie systému štvrťročných a ročných národných účtov. Ide konkrétne o doplnenie základného súboru ukazovateľov a dopracovanie a zdokonaľovanie metodiky v oboch systémoch národných účtov (sledovanie a oceňovanie hrubej tvorby a spotreby fixného kapitálu, vymedzenie konečnej spotreby domácnosti a štátnej správy, rozšírenie o rozdeľovacie a finančné transakcie, zostavovanie I/O tabuliek a tabuliek dodávok a použitia, alokácia bankových a poisťovacích služieb). Súbežne s rozvojom systému národných účtov sa rieši aj metodika prepočtu ukazovateľov na porovnateľné ceny, metodika vyčíslenia hodnoty nezaznamenanej a skrytej ekonomiky.

V oblasti vyhodnocovania štatistických dát pribudli k aparátu a k štvrťročným analýzam a prognózam vývoja ekonomiky aparát konjukturálnych analýz, pomocou ktorého sa uskutočňujú prieskumy v priemysle, stavebníctve a vnútornom obchode.

Prikročilo sa k analýzam a prognózam vybraných problémov sociálno-ekonomického postavenia obyvateľstva (životná úroveň, simulačné modely príjmov a výdavkov domácností). V oblasti demografie sa vytvorili a používajú nástroje na projekciu obyvateľstva a domácností za regióny, na analýzy medziokresnej migrácie a na spracovanie regionálnych úmrtnostných tabuliek.

Podstatné zmeny nastali v programovo-technickej rovine informačných systémov. Pôsobila tu vzájomná kombinácia troch faktorov. Bola to rozsiahla inštalácia výkonných personálnych počítačov (v r. 1992 vlastnil inštitút 120 PC) a sofistikovaného softvéru. Pôsobila tu aj neistá perspektíva vyvolaná zánikom prakticky všetkých výskumných organizácií a obmedzené možnosti odmeňovania. Spôsobilo to, že odborníci v oblasti programovania odchádzali za lepším postavením do ústredných orgánov a lepšími podmienkami v softvérových firmách, alebo sami takéto firmy zakladali. Poslednými produktami spracovanými v inštitúte boli univerzálny programový systém pre záznam a kontrolu dát štatistických výkazov (UNIKON) a systém PROGRESS podporujúci návrh a overovanie špecifikácií programov.

Novou perspektívnou oblasťou do ktorej inštitút aktívne vstúpil začiatkom 90. rokov bola oblasť informatizácie. Inštitút zohral aktívnu úlohu pri formovaní programu informačnej politiky SR. Pod vedením expertov inštitútu sa rozpracovala koncepcia rozvoja informatizácie v štátnej a verejnej správe. Túto koncepciu ako Národný program informatizácie schválila vláda uznesením č. 506/92 Zb.

Na jeho základe bol v spolupráci so ŠÚ SR spracovaný návrh zásad zákona o štátnom informačnom systéme, ktorý ŠÚ SR predložil vláde na schválenie. K realizácii tohto zákona inštitút aktívne prispel prípravou zákona o ochrane osobných údajov, pri zavádzaní dátových štandardov, zabezpečujúcich prepojiteľnosť informačných systémov štátnej správy. Metodicky a organizačne pripravil skúšobnú prevádzku systému elektronického prepojenia kancelárie prezidenta SR, NR SR, Úradu vlády SR a ďalších ústredných orgánov. Vypracoval metodickú príručku „Metodika vytvárania informačných služieb v štátnej správe“. Za účelom zjednotenia postupov a zefektívnenia riadenia projektov spracoval „Metodiku vytvárania informačných systémov v orgánoch štátnej správy“, ktorá obsahovala súbor metodických materiálov pre oblasť strategického plánovania, riadenia projektov a vývoj informačných systémov.

Od roku 1993 po rozdelení Československa sa inštitút stal príspevkovou organizáciou, ktorá je riadená Štatistickým úradom SR. Od roku 1993 je inštitút štátnou príspevkovou organizáciou, ktorej zakladateľom je Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Klesajúce príspevky zo štátneho rozpočtu si však vynútili časť kapacít ústavu orientovať na vývojové práce v rámci podnikateľskej činnosti. Metodické a praktické poznatky získané pri projektovaní štatistického informačného systému a profesionálna odbornosť pracovníkov umožnila prevziať na seba vyprojektovanie daňového informačného systému, ktorý zabezpečoval automatizáciu činnosí spojených so správou daní na jednotlivých hierarchických úrovniach. V rokoch 1991-1992 bol využívaný na 144 daňových úradoch. Upravenú verziu pre podmienky novej daňovej sústavy implementoval inštitút v roku 1993.

Inštitút sa ako subdodávateľ podieľal na projektovaní Informačného systému zdravotnej poisťovne. Na základe vyhraného konkurzného pokračo­vania vyprojektoval a uviedol do prevádzky informačný systém vedecko-výskumného potenciálu SR, ktorý v súčasnosti prevádzkuje Ministerstvo školstva SR.

V posledných rokoch riešil inštitút štyri medzinárodné projekty organizované Eurostatom, ktorých cieľom bolo inovovať a ujednotiť vybrané štatistiky v krajinách strednej a východnej Európy.

Aj keď v menšom rozsahu ako v predchádzajúcom období spolupracoval inštitút so zahraničnými a medzinárodnými organizáciami. Spolupracuje s Eurostatom, Francúzskym štatistickým úradom, CESIA. Inštitút je členom ICA (International Council for Information Technology in Government Administration), konferencie ICAGO. Pracovníci inštitútu sú členmi Informatickej spoločnosti a International I/O Assosiation a sú zapojení do projektu LINK, svetového systému ekonometrických modelov vedeného Odborom medzinárodných ekonomických a sociálnych vzťahov OSN. Po čiastočnej stagnácii obnovil inštitút činnosť aj vo výchove. V spolupráci s expertami Holandska a Veľkej Británie aplikoval ucelený systém výchovy špecialistov pre oblasť informačných technológií na báze výchovných systémov osvedčených v západných krajinách (systém AMBI) a osvedčených metód navrhovania informačných systémov (metódy SSADM a PRINCE). Inštitút vypracoval koncepciu ďalšieho vzdelávania pracovníkov štatistiky. Bol poverený funkciou vzdelávacieho pracoviska ŠÚ SR. Vypracoval učebné a študijné texty pre oblasť výberových zisťovaní a učebné texty pre novonastupujúcich pracovníkov ŠÚ SR o činnosti orgánov štátnej štatistiky. Vyškolil pre prácu s novými softvérovými produktami 180 zamestnancov štátnej štatistiky. Obnovil organizovanie medzinárodného seminára INFOSEM a naďalej je spoluorganizátorom seminára SOFSEM.

Na základe doterajšej činnosti a výsledkov prác možno konštatovať, že inštitút disponuje bohatými skúsenosťami získanými pri budovaní štatistického informačného systému, projektovaní a implementácií veľkých, územne členených informačných systémov, tvorbe celoštátnych registrov, dátových štandardov a rozsiahlych dátových fondov. Využíva pritom pokrokové metodiky systémovej analýzy a navrhovania informačných systémov.Má skúsenosti v oblasti riadenia a koordinácie veľkých projektov. Spolupracuje so zahraničnými aj domácimi pracoviskami v oblasti vývoja informačných technológií. Je pracoviskom, schopným garantovať dlhodobejší náročný vývoj informačných systémov a môže, na rozdiel od malých softvérových firiem, garantovať dlhodobo aj ich aktualizáciu a inováciu. Má k tomu pripravený potenciál skúsených odborníkov, vybudovanú technickú infraštruktúru. Pri projektovaní rozsiahlych informačných systémov je schopný tak odborne, ako aj cenovo konkurovať domácim i zahraničným firmám.

Počas 47 rokov prešlo inštitútom viac ako 1 300 pracovníkov. Všetci prispeli svojim dielom na progresívnych výsledkoch inštitútu. Práca v inštitúte im na druhej strane umožnila zvýšiť svoje odborné znalosti a nadobudnúť skúsenosti aj z fungovania moderne riadenej organizácie. Získané know-how odnášali pri odchode so sebou a uplatňovali ich na nových pracoviskách. Bez nadsázky možno povedať, že práca vo VVS-OSN, VUSEI-AR sa stala vizitkou kvality, ktorá otvárala dvere uchádzačom o zamestnanie v iných organizáciách.